Hrebeň Nízke Tatry 1
Na náš pobyt v Nízkych Tatrách sme mali obmedzený čas 3 dni. Z Liptovského Mikuláša sme išli autobusom do Liptovského Jána k zotavovni Ďumbier a odtiaľ sa začala naša pešia turistika. Najskôr sme šlapali asi 1,5 hodiny Jánskou dolinou po asfaltke cez hustý les. Trasa to bola nenáročná s miernym stúpaním do kopca. Počasie bolo vynikajúce, náladu sme mali dobrú a užívali sme si čerstvého horského vzduchu a šumu a zvukov lesa.
Po jednej strane cesty zurčal horský potok, vtáky veselo spievali a my sme si s ťažkými batohmi optimisticky vykračovali vpred. Po ceste sme stretali veľa hubárov s plnými košíkmi hríbov, rodinky s deťmi na krátkych výletoch a hlavne veľa ľudí na horských bicykloch. Čo sa týka horských bicyklov - dá sa ísť aj na nich, cesta je tu celkom dobrá ale pri vstupe do Národného parku Nízke Tatry už platí zákaz bicyklov a v tom najkrajšom by ste sa museli otočiť.
Teda po asi 1,5 hodine asfaltkou sme sa dostali na rázcestie "Pod Bystrú" a tu sme narazili na stádo kráv a pastierov. Odvážne sme ich chceli obísť, keď v tom zrazu pastiersky pes nahnal celé stádo na nás a my sme sa ocitli priamo v jeho strede. Vtedy nám veru nebolo všetko jedno a očami sme len hľadali nejakého "bujáka". Našťastie tam žiadny nebol a my sme sa bez ujmy dostali zo stáda von.
Na rázcestí sme boli trochu zmätení, pretože na turistickom značení ešte figurovala "Chata hrdinov SNP" namiesto "Chata M. R. Štefánika", ale aj tak sme pokračovali ďalej smerom na chatu. Od rázcestia sme išli potom po horskej ceste asi hodinu cez les, pričom sa nám sem tam ukazovali nádherné kopce a úžasná horská scenéria. Cesta nám ubiehala rýchlo a fyzicky nebola náročná. Štastne sme sa dostali do údolia, odkiaľ sme už mohli pozorovať hrebeň Nízkych Tatier.
Po asi 1,5 hodine údolím a kľučkovaním na kopci sme sa nakoniec dostali na Chatu M. R. Štefánika pod Ďumbierom do výšky 1.740 metrov nad morom. Tam sme sa lacno najedli a ostali sme tam aj na noc. Veľmi nás prekvapila hlavne teplá sprcha a úroveň poskytovaných služieb, ktoré boli vynikajúce.
Na druhý deň sme si riadne pospali, pretože predchádzajúce dni boli pre nás dosť hektické a my sme mali relatívne dosť času. O 10.00 hodine sme vyrazili z chaty a vydali sme sa na hrebeňovku Nízkych Tatier smerom na Ďumbier. Za asi 40 minút sme boli v Krupovom sedle a odtiaľ to je už len kúsok na najvyšší vrchol Nízkych Tatier Ďumbier s jeho typickým Slovenským dvojkrížom na vrchole. Z Ďumbiera sme potom išli po hrebeni do Demänovského sedla (1755 m n. m.) a z neho sme zaútočili na Chopok.
Cesta to nie je náročná, chodník je vo veľmi dobrom stave a sami sme boli prekvapení jeho kvalitou a hlavne šírkou. Na ceste ste mohli stretnúť rodiny s malými deťmi, dôchodcov a aj mladých ľudí. Jediným problémom bolo stretnúť Slováka, pretože tam bolo počuť všetky možné reči okrem slovenčiny. Češi, Poliaci, Nemci, a nebol problém počuť aj angličtinu, francúzštinu alebo taliančinu. Takže chýr o kráse načich hôr sa dostal už aj za hranice.
Na Kamennej chate pod Chopkom sme sa dobre najedli a odpočinuli si a o 13.00 sme mohli vyraziť ďalej. Cesta nám ubiehala veľmi rýchlo, lebo bolo na čo pozerať a počasie nám zatiaľ vychádzalo. Z hrebeňa Nízkych Tatier je skutočne skvelý výhľad a radi by sme Vám ho dopriali na vlastné oči. A keď si k tomu výhľadu pripočítate čerstvý horský vzduch, ten horský pokoj a tú ľudskú spolupatričnosť na horách, kde sa každí s každým zdraví a bez zábran komunikuje - proste fantázia. Aspoň raz za rok si skúste urobiť čas aspoň na víkend a absolvovať takúto podobnú túru na horách a my Vám garantujeme nádherné zážitky a odpočinok.
Cesta hrebeňom z Chopku nám ubiehala veľmi rýchlo a v pohode. Pokračovali sme na Dereše, Poľanu, Chabenec až do Ďurkovského sedla, kde sme mali naplánovaný nocľah v turistickej útulni. Chata bola práve v prestavbe a spalo sa v podkroví na zemi vo vlastných spacákoch. Chata slúži len na prespanie a nejakých iných služieb sa tu nedočkáte. Dá sa tu kúpiť polievka, čaj, pivo alebo rum, ale v čase našej návštevy tu bol dostupný len čaj. Hneď v blízkosti chaty je horský potok, čo je na hrebeni veľkou výhodou. V podkroví spalo na zemi asi 30 ľudí a cena za nocľah je tu 50 Sk.
Ráno nás budil majiteľ chaty už okolo 7.00, aby sme sa zbalili a odišli, lebo sa má ísť stavať. Tak sme teda chtiac nechtiac museli zbalit svoje veci a pokračovať v našej túre. Pôvodne sme mali naplánovanú cestu z Ďurkovského sedla po hrebeni smerom na Veľkú Chochoľu a Prašivú až na Donovaly, ktorá trvá približne 8 hodín, ale kvôli problémom s kolenom sme zostúpili z hrebeňa už v Liptovskej Lužnej - takže posledná túra nám trvala len 4 hodiny.
Príroda a hory v Nízkych Tatrách sú nádherné a úprimne Vám doporučujeme ich navštíviť. A ak budete mať šťastie a na túry vyrazíte skoro ráno, tak môžte uvidieť aj stáda kamzíkov alebo dokonca i svište.