Bobrova raľa
V Podbieli sa v málo narušenej forme zachovala tradičná zástavba hospodárskych dvorov, charakteristická pre strednú Oravu. Bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Prehliadka rezervácie so sprievodcom zahŕňa výklad o architektonickom majstrovstve tvorcov dreveníc. Donekonečna možno obdivovať skĺbenie účelnosti a estetického vzhľadu. Väčšina objektov už nie je trvalo obývaná, ale viaceré slúžia na rekreačné účely.
PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY BOBROVA RAĹA
Podbiel sa nachádza v etnograficky charakteristickej oblasti Oravy. Je jednou z najzachovalejších lokalít na Orave, v ktorej sa málo narušenej forme zachovala tradičná zástavba hospodárskych dvorov, charakteristická pre strednú Oravu. Leží v Oravskej vrchovine a na juhovýchodných svahoch oravskej Magury pri vyústení Studeného Potoka do Oravy. Rozprestiera sa na neveľkom kuželi Studeného potoka. Podbiel je nástupným bodom do priestoru krajinného celku Roháče.
Základným rozlišujúcim znakom oravských obcí je spôsob zástavby domov a situovanie ich dominujúcich stien. Historickými zvláštnosťami procesu osídľovania a ekonomického charakteru veľkostatkov vznikali dve podstatne odlišné formy obcí: staršie sústredené, založené prevažne na valašskom práve v 16. storočí a mladšie lazové, vytvorené kolonizáciou v 17. a začiatkom 18. storočia. V starších obciach založených na valašskom práve, sústredených pri brehoch riek a potokov, stretávame sa len s ulicovým alebo radovým typom osídlenia. Takýto typ predstavuje aj Podbiel, ktorý je sústredenou obcou typu dvojradovej ulicovky s trojuholníkovou návsou okolo kostola. Základom hospodárskych usadlostí sú spoločné dvory, postavené takmer s pravidelným odstupom. Dvory sú k ceste otvorené. Pozdĺžna os domu je situovaná kolmo na os cesty. Zástavba dvorov je hĺbková, vpredu sú za sebou dva až tri domy, na obytnú časť nadväzujú v ich pozdĺžnej osi hospodárske objekty (maštale, chlievy, šopy, drevárne). Vzťah domu a stodoly je riešený uhlovým spojením do tvaru "L" - na dlhú líniu domu je kolmo pripojená stodoly, ktorá takto uzatvára hospodársky dvor. Ľudovú architektúru v Podbieli výrazne ovplyvnila proletarizácia oravských obcí. Už v druhej polovici 19. storočia existovali sústredené komplexy robotníckych domov. Proletárske obydlia boli bez akejkoľvek výrobnej funkcie. V Podbieli a v niekoľkých mestečkách sa zaužíval spôsob obývania zadných komôr a upravených izieb pristavaných za dom do dlhej línie, ktorá zároveň predlžovala dvor. Niekde sa v domovej línii postavili 2 - 4 bytové celky. V Podbieli sa zachoval charakteristický komplex celkov postavených v radoch za sebou nazývaný Bobrova raľa, ktorý pôvodne pozostával z 56 bytových celkov postavených v 32 radoch. Obsahoval 18 dvojbytových domov, 2 trojbytové a 1 so štyrmi bytovými celkami.
Z hľadiska priestorového členenia patrí ľudový dom v Podbieli k typu stredoslovenského dreveného domu, ktorý je rozšírený v severnej časti stredného Slovenska. V severnej časti Oravy sa najčastejšie vyskytuje spojenie izby, pitvora - predeleného na kuchyňu, a zadnej izby. Takéto členenie má väčšina domov vo všetkých obciach povodia Oravy od Tvrdošína nadol. Výnimku vytvára Podbiel, kde väčšina starých domov vytvára spojenie trojpriestorových obytných celkov (izba, pitvor, komora). Z pitvora sa vstupuje na jednej strane do izby, na druhej strane do komory, ktorá vo väčšine domov zmenila svoju pôvodnú funkciu a stala sa zadnou izbou. Pôvodne bola v prednej izbe pec, ktorá sa vykurovala z pitvora - jeho zadnej časti slúžiacej ako kuchyňa - kde sa nachádzalo ohnisko. V jednom dome bývali pô-vodne dve rodiny, každá v jednej izbe, pitvor a kuchyňa boli spoločné. Varilo sa na otvorenom ohni a dym bol odvedený kochom do odstrešia. Komín nebol vyvedený nad strechu, ale bol ukončený na pôjde tzv. pieckou z plochých skál, ktorá zachytávala iskry.
Základným stavebným materiálom obytných domov a hospodárskych stavieb je drevo. Obytné domy sú zrúbené z trámov kresaných z dvoch strán. Sú postavené na nízkych kamenných podmurovkách, ktoré vyrovnávajú mierne zvažitý terén a izolujú drevá stien od vlhkosti. Škáry medzi jednotlivými trámami sú vypchaté machom. Vonkajšie steny zrubu nie sú zvlášť upravované, ojedinele sa omietala spodná časť zrubu - sokel - bielou farbou. Na štítovej stene sú dve združené okná, na dvorovej stene býva na izbe jedno okno, na zadnej izbe (komore) jedno alebo dve združené okná.
Strechy sú strmé sedlové, ukončené štítmi, lomenými ostredím v jednej polovici až v dvoch tretinách jeho výšky, hore ukončené polkružím a kolíkom. Štíty sú debnené zvisle nabitými doskami, výnimočne sa vyskytuje aj solárny motív. Konštrukcia krovu je hambálková. Rohy sú zapustené do odkvapových väzníc, ktoré ležia na stropných trámoch. Na obytných domoch a hospodárskych stavbách tvorí pôvodnú krytinu šindeľ. Niekoľko hospodárskych stavieb je murovaných. Celkový charakter obce dokresľujú zemiakové jamy, ktoré sa nachádzajú v juhozápadnej časti obce.
Opísaný typ domov je vlastný roľnícko-pastierskemu obyvateľstvu v horských častiach stredného Slovenska v oblasti rozšírenia dreveného zrubového domu. Do svojej podoby sa vyvinul pod vplyvom vtedajších ekonomických, sociálnych, historických a geografických pod-mienok kraja. Objekty na území rezervácie, ako aj niektoré v jej ochrannom pásme, pochádza-jú z polovice 19. storočia a zo začiatku 20. storočia. Datovanie i s nápisom stavebníka domu sa zachovalo na stropných trámoch v izbe vo väčšine domov.
Podobne ako aj v iných obciach na Slovensku, ako aj v Podbieli sa prejavil nový stavebný ruch. Veľká väčšina novej výstavby však bola presunutá mimo centrum obce, takže celý komplex pôvodnej drevenej architektúry, ako aj urbanistický charakter obce, zostali len málo narušené. Zachovaný komplex hospodárskych dvorov má význam nielen z hľadiska odborného, ale aj kultúrno-historického a turisticko-rekreačného. Autentičnosť sídelnej formy obce, jednotlivých hospodárskych dvorov a samotných typov domov dokazujú jedinečnosť tejto obce v rámci Slovenska. Zachovaná drevená ľudová architektúra v Podbieli ako aj atraktivita okolitej krajiny vytvárajú predpoklady pre jej ďalší život a rozvoj.
Základným rozlišujúcim znakom oravských obcí je spôsob zástavby domov a situovanie ich dominujúcich stien. Historickými zvláštnosťami procesu osídľovania a ekonomického charakteru veľkostatkov vznikali dve podstatne odlišné formy obcí: staršie sústredené, založené prevažne na valašskom práve v 16. storočí a mladšie lazové, vytvorené kolonizáciou v 17. a začiatkom 18. storočia. V starších obciach založených na valašskom práve, sústredených pri brehoch riek a potokov, stretávame sa len s ulicovým alebo radovým typom osídlenia. Takýto typ predstavuje aj Podbiel, ktorý je sústredenou obcou typu dvojradovej ulicovky s trojuholníkovou návsou okolo kostola. Základom hospodárskych usadlostí sú spoločné dvory, postavené takmer s pravidelným odstupom. Dvory sú k ceste otvorené. Pozdĺžna os domu je situovaná kolmo na os cesty. Zástavba dvorov je hĺbková, vpredu sú za sebou dva až tri domy, na obytnú časť nadväzujú v ich pozdĺžnej osi hospodárske objekty (maštale, chlievy, šopy, drevárne). Vzťah domu a stodoly je riešený uhlovým spojením do tvaru "L" - na dlhú líniu domu je kolmo pripojená stodoly, ktorá takto uzatvára hospodársky dvor. Ľudovú architektúru v Podbieli výrazne ovplyvnila proletarizácia oravských obcí. Už v druhej polovici 19. storočia existovali sústredené komplexy robotníckych domov. Proletárske obydlia boli bez akejkoľvek výrobnej funkcie. V Podbieli a v niekoľkých mestečkách sa zaužíval spôsob obývania zadných komôr a upravených izieb pristavaných za dom do dlhej línie, ktorá zároveň predlžovala dvor. Niekde sa v domovej línii postavili 2 - 4 bytové celky. V Podbieli sa zachoval charakteristický komplex celkov postavených v radoch za sebou nazývaný Bobrova raľa, ktorý pôvodne pozostával z 56 bytových celkov postavených v 32 radoch. Obsahoval 18 dvojbytových domov, 2 trojbytové a 1 so štyrmi bytovými celkami.
Z hľadiska priestorového členenia patrí ľudový dom v Podbieli k typu stredoslovenského dreveného domu, ktorý je rozšírený v severnej časti stredného Slovenska. V severnej časti Oravy sa najčastejšie vyskytuje spojenie izby, pitvora - predeleného na kuchyňu, a zadnej izby. Takéto členenie má väčšina domov vo všetkých obciach povodia Oravy od Tvrdošína nadol. Výnimku vytvára Podbiel, kde väčšina starých domov vytvára spojenie trojpriestorových obytných celkov (izba, pitvor, komora). Z pitvora sa vstupuje na jednej strane do izby, na druhej strane do komory, ktorá vo väčšine domov zmenila svoju pôvodnú funkciu a stala sa zadnou izbou. Pôvodne bola v prednej izbe pec, ktorá sa vykurovala z pitvora - jeho zadnej časti slúžiacej ako kuchyňa - kde sa nachádzalo ohnisko. V jednom dome bývali pô-vodne dve rodiny, každá v jednej izbe, pitvor a kuchyňa boli spoločné. Varilo sa na otvorenom ohni a dym bol odvedený kochom do odstrešia. Komín nebol vyvedený nad strechu, ale bol ukončený na pôjde tzv. pieckou z plochých skál, ktorá zachytávala iskry.
Základným stavebným materiálom obytných domov a hospodárskych stavieb je drevo. Obytné domy sú zrúbené z trámov kresaných z dvoch strán. Sú postavené na nízkych kamenných podmurovkách, ktoré vyrovnávajú mierne zvažitý terén a izolujú drevá stien od vlhkosti. Škáry medzi jednotlivými trámami sú vypchaté machom. Vonkajšie steny zrubu nie sú zvlášť upravované, ojedinele sa omietala spodná časť zrubu - sokel - bielou farbou. Na štítovej stene sú dve združené okná, na dvorovej stene býva na izbe jedno okno, na zadnej izbe (komore) jedno alebo dve združené okná.
Strechy sú strmé sedlové, ukončené štítmi, lomenými ostredím v jednej polovici až v dvoch tretinách jeho výšky, hore ukončené polkružím a kolíkom. Štíty sú debnené zvisle nabitými doskami, výnimočne sa vyskytuje aj solárny motív. Konštrukcia krovu je hambálková. Rohy sú zapustené do odkvapových väzníc, ktoré ležia na stropných trámoch. Na obytných domoch a hospodárskych stavbách tvorí pôvodnú krytinu šindeľ. Niekoľko hospodárskych stavieb je murovaných. Celkový charakter obce dokresľujú zemiakové jamy, ktoré sa nachádzajú v juhozápadnej časti obce.
Opísaný typ domov je vlastný roľnícko-pastierskemu obyvateľstvu v horských častiach stredného Slovenska v oblasti rozšírenia dreveného zrubového domu. Do svojej podoby sa vyvinul pod vplyvom vtedajších ekonomických, sociálnych, historických a geografických pod-mienok kraja. Objekty na území rezervácie, ako aj niektoré v jej ochrannom pásme, pochádza-jú z polovice 19. storočia a zo začiatku 20. storočia. Datovanie i s nápisom stavebníka domu sa zachovalo na stropných trámoch v izbe vo väčšine domov.
Podobne ako aj v iných obciach na Slovensku, ako aj v Podbieli sa prejavil nový stavebný ruch. Veľká väčšina novej výstavby však bola presunutá mimo centrum obce, takže celý komplex pôvodnej drevenej architektúry, ako aj urbanistický charakter obce, zostali len málo narušené. Zachovaný komplex hospodárskych dvorov má význam nielen z hľadiska odborného, ale aj kultúrno-historického a turisticko-rekreačného. Autentičnosť sídelnej formy obce, jednotlivých hospodárskych dvorov a samotných typov domov dokazujú jedinečnosť tejto obce v rámci Slovenska. Zachovaná drevená ľudová architektúra v Podbieli ako aj atraktivita okolitej krajiny vytvárajú predpoklady pre jej ďalší život a rozvoj.