Bratislavský hrad

Bratislavský hrad je postavený na starom slovanskom hradisku z 9.storočia. Pod menom Pressalauspruch sa prvý raz písomne spomína v roku 907. Po zániku Veľkej Moravy sa stal pohraničným hradom ranofeudálneho uhorského štátu a sídlom komitátu. V prvej polovici 15. storočia dal Bratislavský hrad úplne prestavať kráľ Žigmund v súvislosti s opevňovaním západných hraníc Uhorska proti husitom. Vtedy vybudovali rozsiahly dvojposchodový gotický palác, obklopený priekopou a moderným opevnením. V prvej polovici 17. storočia, keď patril hrad Pálffyovcom, vybudovali tretie poschodie a dostavali dve nové veže. Ďalšie rozsiahle prestavby v druhej polovici 18. storočia vytvorili z hradu veľké reprezentačné sídlo uhorského miestodržiteľa. Po prenesení ústredných úradov do Budína zriadil Jozef II. na hrade generálny seminár, v ktorom okrem iných osvietenských kňazov študoval aj prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák. Po smrti panovníka v roku 1790 seminár rozpustili a hrad používali ako kasárne. Požiar, ktorý tu v roku 1811 vypukol, premenil celý objekt na ruiny. Po niekoľkých márnych snahách o jeho obnovu mu vrátila nový život a kultúrne poslanie až veľká rekonštrukcia v roku 1953. Hrad je dnes sídlom Slovenského národného múzea s historickou a hudobnou expozíciou.

Historické múzeum SNM Bratislava