Borišov - silvester´97
Potulka po Veľkej Fatre - Borišov - Silvester ´1997
Z Martina sme sa odviezli autobusom do mesta Necpaly a tam sme hneď zakotvili v miestnej krčme, kde sme si dali pivo a zemiakové lupienky. Bolo chladné počasie a vyzeralo to na riadny dážď, ale my sme sa aj tak vydali na cestu. Bol december a po snehu nebolo ani chýru, ani slychu, ale niektorí z nás si aj tak so sebou niesli bežky. V posledných domoch na okraji dediny nás ešte niektorí miestni prehovárali, aby sme si bežky nechali u nich, ale my sme ich zobrali so sebou a verili, že hore bude sneh.
Po opustení dediny sme dlho kráčali Necpalskou dolinou starou, rozbitou, hrboľatou asfaltkou a živo sa medzi sebou rozprávali a smiali sme sa snáď všetkému. Cesta vedie cez les, má mierne stúpanie a trvá asi hodinku kým sa dostanete na turistický chodník. My sme však mali šťastie a stopli sme starú, rachotajúcu dodávku. Tou cestou chodí možno jedno auto za deň, ale my sme mali to šťastie, že išlo práve vtedy a zobralo nás. Šoféroval ho "Kekso", ktorý vynáša na Chatu pod Borišovom jedlo a iné potrebné veci. Sadli sme si dozadu na korbu a potom sme sa hnali po tej ceste ako víchor a zažili sme to pravé "Paríž - Dakar".
Dobre vytrasení sme po chvíli vystúpili a vydali sme sa po značke smerom na Chatu pod Borišovom. Cesta je dobre značená a turistický chodník vedie cez nádherný, hustý les. Terén je stredne náročný a zvládli by ho aj starší ľudia alebo deti, akurát niektoré mokré úseky boli ťažšie. Veľmi záleží na počasí, lebo keby začalo pršať, tak rozmočený terén by nám dal určite riadne zabrať, ale nezačalo a tak nám ubehla cesta vcelku v pohode.
Po vyjdení z lesa nás čakalo asi najmilšie prekvapenie - a to bol sneh. Takže teraz nás čakalo miesto brodenia sa v blate brodenie sa v snehu. S našimi 30 kilovými ruksakmi nám to veru dalo aj zabrať a boli sme šťastní, keď sme konečne uvideli chatu. Z Necpalov to na chatu trvalo asi 3,5 hodiny a bola to veľmi pekná turistika.
Na chate nás privítal starý pes, ktorého meno si už nepamätám a chatár Vlado Szabo. Hneď sme si dali na oslávenie "dobytia" chaty po štamprlíku slivovice a objednali sme si tradičný čaj s rumom.
Chata je dosť veľká a veľmi útulná a určite si Vás hneď získa svojou príjemnou horskou atmosférou. Je účelovo zariadená, nie je v nej elektrika, voda ani ústredné kúrenie, ale to tu nie je žiadny problém. Elektriku a teda hlavne svetlo nahradia romantickejšie sviečky a baterky, rádio nahradí gitara, na kúrenie sú tu predsa kachle alebo partneri a voda je hneď kúsok pod chatou. Takže na chate je vlastne úplne všetko čo potrebujete. Na prízemí je kuchyňa, "kvázi" izba so 6 posteľami a veľká spoločenská miestnosť s veľkými stolmi, lavicami a stoličkami a v zime fantasticky hrejúcimi kachlami. Po stenách sú obrazy zo Slovenských hôr a v rohu izby bol ešte vianočný stromček. Nie je to žiadny luxus, ale na horskú chatu to absolútne postačuje.
Hore na poschodie vedú drevené schody a po noci pri gitare a štamprlíku môže byť ich zdolanie ťažšie ako Mount Everest. Na poschodí je 5 izieb a jedna veľká chodba s kachlami. V každej izbe sú minimálne 3 postele a na chodbe sú ďalšie 4 postele. Všetko je tu zariadené skromne a účelovo a slúži to prakticky len k prespaniu. Čo sa týka počtu lôžok alebo kapacity chaty, tak si netrúfam povedať, koľko ľudí by sa v nej dokázalo vyspať. Väčšina párov spala aj tak na jednej posteli spolu a bolo tu aj veľa noclažníkov spiacich priamo na zemi na karimatkách v spacákoch - ale to bolo asi tým, že bol silvester a veľa nás ho tam zostalo oslavovať. A partia, čo sa tam zišla bola skutočne výnimočná. Slováci, Poliaci, Česi - ale všetci sme si rozumeli...
Čo by som Vám odporučil na Chate pod Borišovom??? Určite západ slnka z vrcholu Borišova. Cesta z chaty na vrchol Borišova trvá asi pol hodinu a časť tejto trasy je poriadne strmé stúpanie, tak sa vyberte na vrchol radšej trochu skôr, aby ste to neprepásli. A ručím Vám zato, že budete mať nezabudnuteľný zážitok a plný dojmov sa vrátite naspäť na chatu. Keď som tam bol ja, tak sa na vrchole Borišova oslavoval silvester v medzinárodnej spoločnosti Čechov, Slovákov a Poliakov a bol to skutočne neopísateľný a romantický zážitok, oslavovať Nový rok v tejto dobe ďaleko od civilizácie, od všetkého toho hluku a zhonu - len vy, pár ľudí a mrazivá príroda. Fantázia. "Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú, ....."
Po silvestri sa ráno bláznila celá chata. Bolo nádherné slnečné počasie a my sme boli celý deň vonku pred chatou. Sáčkovali sme sa, gúľali sa dolu svahom, robili stojky v snehu a najlepšie boli určite tie medzištátne guľovačky. Stále niekto hral na gitare a k tomu sa stále spievalo, tancovalo a dopíjalo šampanské a ostatné zostatky z večera - proste, nálada bola výborná.
Igor Chlebík