Banská Štiavnica

Krásne staré mesto prekvapí návštevníkov predovšetkým svojimi oku lahodiacimi starými uličkami, námestiami a budovami, ktoré predstavujú skutočné poklady architektúry.

Mestské a banské práva obdržala Štiavnica už v roku 1238, avšak ťažba a spracovanie kovov, predovšetkým zlata a striebra siaha až do doby bronzovej. Mesto sa mohutne rozvilo v stredoveku po príchode viacerých nemeckých banských odborníkov, ktorí priniesli svoje nové progresívne poznatky z ťažby rudy. Dekrétom Márie Terézie z roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá banská vysoká škola, ktorá bola zároveň jedinou vysokou školou tohoto druhu na svete a stala sa vzorom pre vznik neskoršej polytechniky v Paríži.

Históriu baníctva v regióne pripomína depozit minerálov, etnografické, archeologické a numizmatické zbierky zhromaždené v Slovenskom baníckom múzeu. Hlavná budova múzea, tzv. Kammerhof , je najväčší stavebný komplex v meste, ktorého pôvod siaha do 13. storočia. Múzeum má niekoľko špecializovaných oddelení a expozícií v ôsmych budovách a skanzene.

Dva kilometre od Banskej Štiavnice pozdĺž cesty k štiavnickým baniam sa nachádza múzeum v prírode. Okrem nadzemnej expozície pozýva záujemcov aj pod zemský povrch, kde na mieste činu predstavuje pracovné nástroje, vybavenie a metódy ťažby drahých kovov. Skanzen slúži návštevníkom od roku 1974 ako pôvodná časť šachty Ondrej zo 16. st. a o niečo staršej štóly Bartolomej.

Kedysi značne bohatá Banská Štiavnica patrila medzi najvýznamnejšieho mestá v stredovekom hornom Uhorsku. Rozložená v údolí a na okolitých kopcoch aj začiatkom tretieho tisícročia predstavuje najmä z kultúrneho, historického a architektonického hľadiska unikát hodný svetovej pozornosti.