Spišská Nová Ves

Centrom východnej časti Spiša je Spišská Nová Ves (počet obyvateľov, r. 2003 : 39 200).
Historické jadro mesta tvorí vretenovité Radničné námestie, ktoré cez jeden júlový víkend ožíva ruchom tradičných Spišských trhov. Inak je príjemnou pešou zónou. Hlavnou dominantou námestia je solitérny gotický Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. Na mohutnej trojloďovej bazilike vyniká veža, ktorá je s výškou 87 metrov najvyššia na Slovensku. Gotický portál na južnej strane kostola patrí medzi najkrajšie architektonické prvky na Spiši.

Uprostred námestia stojí aj evanjelický kostol, radnica a elegantná secesná budova Reduty. Nápadnou fasádou zdobenou rokajovými ornamentami a alegorickými reliéfmi zaujme Provinčný dom. Postavili ho na mieste radnice z 13. storočia, v ktorej roku 1443 uzavreli mier bratricky veliteľ Jan Jiskra a uhorský kráľ Vladislav I. V Provinčnom dome z 18. storočia sídlil úrad Provincie XVI. spišských miest. Túto samosprávnu inštitúciu ustanovili roku 1769 nariadením kráľovnej Márie Terézie, aby usmerňovala život spišských miest a obcí, ktoré boli predtým začlenené do zálohu poľskej korune z roku 1412. Problémy členských miest sa riešili demokraticky na snemoch zasadajúcich v Spišskej Novej Vsi až do roku 1876. Pre účastníkov snemu postavili v meste pri rieke čosi, čo by sa dnes dalo nazvať diplomatickou štvrťou. Jednotný vzhľad jej domov postavených za peniaze hostiteľského mesta vyjadroval rovnoprávne postavenie členských miest provincie. Dnes na mieste tzv. Šestnástky stojí Zimný štadión. V Provinčnom dome sú dnes umiestnené zbierky Vlastivedného múzea (Letná ulica č. 50).

Spišská Nová Ves je vstupnou bránou do severnej časti Národného parku Slovenský raj.