1. ročník dámskej jazdy KST Lietavská Lúčka
1. ročník dámskej jazdy KST Lietavská Lúčka ´2001
Prinášame Vám rozprávanie o jednom prechode Veľkou Fatrou skupinou nadšených turistiek z Klubu Slovenských Turistov (KST) Lietavská Lúčka.
Náš 1. ročník dámskej jazdy po horách sa začal o 5.45 hod, kedy sme odchádzali zo Žiliny autobusom smerom na Banskú Bystricu. O 7.05 hod. sme dorazili do sedla Malý Šturec (890 mnm.) Odtiaľ sme sa po červenej značke vydali smerom na Kráľovu studňu, kde je Horský hotel Kráľova studňa. Vedie k nemu cesta, ale značka vedie najprv cestou, potom sčasti hrebeňom a sčasti lesom.
Po piatich minútach chôdze sa nám naskytol úžasný pohľad - východ slnka. Proste nádhera. Cesta až na Krásny kopec (1237mnm.), kam sme dorazili o 9.00 hod je členitá, mierne namáhavá. O pol hodiny sme boli na Košarisku a o ďalšiu polhodinu pri horskom hoteli Kráľova studňa (1365mnm.), kde je možné sa ubytovať a odkiaľ sa dajú robiť nenáročné túry. Tam sme si spravili prestávku, najedli sme sa a o 11.10 hod. sme odchádzali ďalej po červenej smerom na Krížnu.
Už cestou sa nám odkrývali úžasné výhľady a z vrcholu Krížnej - (1574mnm.) sme sa kochali výhľadom na takmer dve tretiny Slovenska. Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Malá Fatra, Martinské hole a všetky doliny boli vyplnené hmlou ako šľahačka.
Z Krížnej sme pokračovali hrebeňom cez Frčkov (1585mnm) smerom na najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok (1592mnm). Je 14.00 hod. a ako vždy, pri každej našej turistickej akcii, keď sa dostaneme na najvyšší vrch, ani tu nechýbalo šampanské.
Nenáročné pochody, krásne výhľady - to je Veľká Fatra, keď sa dostanete na jej hlavný hrebeň. Z Ostredku sme šli ďalej, cez Suchý vrch, Chyžky , kde sú salaše a kde sa dá v núdzi prespať, smerom na Chatu pod Borišovom. Videli sme ju už z diaľky, no nás od nej delilo ešte minimálne hodina cesty. Chceli sme ešte vyjsť na Ploskú, no vzhľadom na to, že slnko pomaly zachádzalo a my sme si za svetla chceli nájsť nocľah, Ploskú sme traverzovali a z Chyžiek sme sa po modrej značke dostali za hodinu až ku Chate pod Borišovom. V jej okolí je ešte niekoľko ďalších útulní, kde sa dá prespať. Lenže pri pohľade na červeno natretú strechu chaty sme mali jedinú vidinu. Dať si tanier horúcej polievky a pivo. Takže päť dám nabehlo na borišovskú chatu a chatár napriek tomu, že sme sa nenahlásili, nás síce s malými problémami, ale ubytoval (na ubytovanie je potrebné sa vopred nahlásiť - SMS 0905/729959 - pre členov KST dokonca s 20 % zľavou, avšak je potrebné členský preukaz KST)
Zjedli sme fantastickú hrachovú polievku a vypili pivo Martiner a keďže už bola tma, zaliezli sme. Prebrali sme ešte celý deň, na dobrú noc sme si dali ešte "štamprlku" moravskej "meruňky" a po niekoľkých záchvatoch smiechu sme zaspali. Ráno o pol siedmej sme rýchlo vstali, lebo sme si nechceli nechať ujsť východ slnka. Stálo to za to. Po rannej káve a raňajkách sme za pol hodiny vybehli na Ploskú (1532 mnm). Má naozaj priliehavé meno, lebo to, čo sa nám naskytlo na jej vrchu bolo úžasné. Je to vlastne obrovská lúka, ktorej nedovidíte koniec. Z diaľky však vyzerá ako chobotnica. Výhľady z Ploskej boli opäť nádherné, vo všetkých dolinách šľahačka a viditeľnosť ešte lepšia ako v predošlý deň.
Za dvadsať minút sme zbehli do doliny a pokračovali sme o 10.35 hod. červenou smerom cez Šoproň, Javorinu (1328 mnm), Štefanovú, Malý Lysec (1297 mnm), Lysec (1381 mnm) do Jasenskej doliny. Keď si porovnáte nadmorskú výšku jednotlivých vrchov, zdalo by sa, že ide o nenáročný hrebeň, opak je však pravdou. Z Javoriny sme začali prudko zostupovať a vzápätí cestou na Štefanovú prudko stúpať. Tieto prudké zostupy a výstupy nás sprevádzali až na predposledný vrch Malý Lysec, kde sme si o 14.00 dali prestávku na obed. V našej turistickej výbave sme mali i balíček petárd na odplašenie medveďov, ktoré sme použili a spravili prípadným zablúdilcom povel na odchod (mimochodom - Veľká Fatra je známa výskytom medveďov a hlavne v neskoršom jesennom období si robia zásoby tuku na zimu. Ktovie, čo by spravil, keby sme ho stretli. A hlavne si neviem predstaviť, čo by sme urobili my?!?).
Z Malého Lysca sme odchádzali o 14.25 hod a napojili sme sa na modrú značku smerom cez Lysec a Jasenskú dolinu do Belej. Opäť nás čakal nepríjemný zostup a namáhavý výstup na Lysec. Trvalo to 1 3/4 hodiny, ale výhľad z tohto vrcholu bol nádherný. Vlastne jediný z cesty od chaty pod Borišovom, pretože celá cesta vedie lesom.
Na vrchole je vrcholová kniha, do ktorej sme sa zapísali a začali zostupovať do Jasenskej doliny. Tento zostup bol asi najnáročnejší, po takmer dvoch hodinách sme sa konečne dostali na cestu, ktorá vedie do Belej - Dulice. Avizovaná chata Lysec bola už zatvorená, zišli sme až k lyžiarskym vlekom, kde sa nám ukázal super penzión Jarabina, ktorý je veľmi pekný, je blízko lyžiarskych vlekov, v zime to môže byť zaujímavý typ na ubytovanie a v lete tiež, lebo sa odtiaľ dajú robiť menej náročné a náročnejšie túry (napr. Veľkofatranská magistrála, ktorú sme prešli my). Dokonca pre vyznávačov cykloturistiky sa tu dajú požičať bicykle.
Tu sme si dali zaslúžené pivo. Dostávali sme sa však do časovej tiesne, pretože autobus z Belej odchádzal o 19.00 hod. a do dediny bolo minimálne 5-6 km. Našťastie dobrý človek ešte žije a majiteľ penziónu celú našu dámsku spoločnosť naložil do svojho auta a odviezol na zastávku autobusu. Už sa nám viackrát potvrdilo, ľudia , ktorých stretnete v horách nie sú ľahostajní a ochotne a radi pomôžu, keď treba. Domov sme sa dostali neskoro večer, príjemne unavené, ale maximálne spokojné. Všetkým vyznávačom turistiky, ktorí ešte nenavštívili tento kraj, doporučujeme túto oblasť, no minimálne na 2-3 dni, pretože dlhé nástupy do nádherného centra Veľkej Fatry sú časovo náročné.
Zakladajúce členky 1.ročníka dámskych turistických jázd
z Klubu slovenských turistov CLL Lietavská Lúčka