Považskobystrická panoráma
Mestská (prímestská) trasa, ktorá obsahuje to najlákavejšie čo Považská Bystrica ponúka. Je to nenáročná trasa, vhodné aj pre deti. Celá trasa má dĺžku 40 km a najideálnejšie je rozdeliť si ju na 2 dni.
1. deň: náučný chodník Manínska tiesňava + prehliadka mesta Považská Bystrica (25 km)
2. deň: miestna časť Považské Podhradie – Považský hrad a kaštiele + miestna časť Orlové – barokový kaštieľ (15 km)
Popis trasy:
Trasa vychádza z Považskej Teplej (miestna časť Považskej Bystrice), kde sa napojíme na značený náučný chodník. Trasa nás zavedie na jedno z najkrajších miest Slovenska, do Manínskej a Kostoleckej tiesňavy, kde sa nachádza niekoľko celoslovenských NAJ. Z Považskej Teplej prejdeme na začiatok náučného chodníka, ktorý je pri autokempingu pred tiesňavou, kde je úvodný informačný panel.
Manínska tiesňava – najužší kaňon na Slovensku sa geograficky radí k Súľovským vrchom, k tektonickej jednotke bradlové pásmo. Je typickým príkladom vzniku dolín epigenetickým prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy. Týmto bolo vytvorené Manínske bradlo, ktoré je rozčlenené na dve časti – Veľký a Malý Manín. Puklinové priepasti v žľaboch sú tvorené vápencovými bralami zarastenými z väčšej časti vegetáciou. Pre Manínsku tiesňavu sú typické strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny a komíny. Prevýšenie skál je rôzne, pohybuje sa od 20 do 200 metrov. K pozoruhodným javom územia patria aj ihly, veže, skalné hríby, zuby, ale i iné zaujímavé krútňavové kotly a pereje. K prírodným hodnotám sa priraďuje i podzemný kras s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj škrapy a závrty.
Hneď za úvodným panelom minieme po pravej strane zachytený prameň pre vodovod a už stojíme na začiatku kaňonu. Zľava padá Jašteričí hrebeň, vpravo vidíme v úbočí Veľkého Manína hrebeň Bielych skál. Po niekoľkých zákrutách sa objaví vľavo ďalší hrebeň, zvaný Dračí a nad ním Tisia veža s kulisou Slnečných skál. Prichádzame k prvému zúženému miestu, kde môžeme dobre pozorovať obrovské obrie hrnce. Za zúžením je najkrajšie miesto v celej tiesňave. Môžeme pozorovať charakteristické útvary Tupá a Ostrá a medzi nimi skalnú ihlu Panička. Po ľavej strane sa rozprestiera malebná lúčka s niekoľkými borovicami predurčená na oddych. Najkrajší pohľad je späť na cestu, po ktorej sme prišli. Skalné steny ju úplne uzatvárajú a nad nimi sa týči ihlan Kavčej skaly.
Trasa pokračuje obcou Záskalie, za ktorou nás privíta Kostolecká tiesňava – najväčší skalný previs na Slovensku, ktorá predstavuje 500 m dlhú skalnú tiesňavu, ktorá vznikla epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového brala Drieňovky. Prerezaním sa bradlo rozdelilo na dve časti – Drieňovku a Kavčiu skalu. Kým ľavá strana je rozpadnutá do mnohých bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastá hustou vegetáciou, pravá strana vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom so skalným previsom pseudokrasového pôvodu. Uprostred padá až k ceste obrovské suťovisko. Najmä na severnej stene kostoleckého piliera vidieť pekné ležaté prevrátené súvrstvia. Záver kaňonu tvorí rad malebných skalných rebier s malým oknom. Tiesňava je charakteristická výskytom mnohých vzácnych a chránených rastlinných druhov – žltohlavu európskeho, poniklecu slovenského, túžobníka brestového. Možno tu pozorovať vzácneho zákonom chráneného motýľa – jasoňa červenookého.
Za tiesňavou sa nám otvorí pohľad na malú kotlinku, kde stojí drevená škola, pamätná pôsobením Petra Jilemnického v rokoch 1932 až 1936. Po návšteve školy pokračujeme ďalej po ceste ešte asi 1,5 km. V mieste, kde po ľavej strane potoka vyviera silný prameň, potok prejdeme a v ostrom uhle sa obrátime opačným smerom. Poľnou cestou vystúpime do sedla za Bosmanmi a slabo znateľným chodníkom vystúpime na ich vrchol. Bosmany tvoria tri samostatne stojace veže tvaru koláčov „bosniakov“, nad ktorými dominuje bralo Skala s výrazne vyvinutými hlbokými puklinovými škrapmi na hrebeni. Pod druhým bosmanom je malá jaskyňa. Okrem výraznej krajinno-estetickej a anorganickej hodnoty územia, je územie charakteristické aj pomerne zachovaným rastlinným spoločenstvom vápencových skál a priľahlého pásu vápencových bučín s výskytom chránených druhov – poniklec slovenský, prvosienka holá, veternica lesná, ako aj s výskytom viacerých chránených a ohrozených druhov živočíchov. Po návrate z Bosmian zídeme na kraj Kostolca a poľnou cestou okolo drevenej zvoničky obídeme Drieňovku z južnej strany, vyjdeme do sedla ku krížu, kde sa napojíme na zelenoznačený chodník vedúci zo Záskalia. Najprv ním a potom po žltých značkách vystúpime na Veľký Manín. Zahneme doľava po hrebeni a môžeme vystúpiť až na hlavný vrchol Manína, z ktorého však nie je výhľad. Ten nám poskytne polom asi 100 metrov pred dosiahnutím vrcholu. Z malej vyvýšeniny je pekný pohľad na Súľovské skaly i Martinské Hole, za dobrej viditeľnosti aj na Kriváňsku Malú Fatru. Ak sa trochu potúlame po manínskom hrebeni, objavíme niekoľko skalných plošiniek s výhľadmi do Považského podolia a na Javorníky i na protiľahlé skalné stráne Malého Manína.
Z Veľkého Manína budeme zostupovať serpentínami späť do Manínskej tiesňavy.
Z Manínskej tiesňavy sa vydáme do Považskej Bystrice, kde po pravej strane hlavnej cesty vidíme Farský kostol Navštívenia Panny Márie. História kostola siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považskobystrického hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V roku 1913-1914 bola veža zastrešená cibuľovou konštrukciou barokového tvaru. K zásadnej prestavbe kostola na modernú trojloďovú stavbu s dvoma vežami sa pristúpilo v roku 1940. Z pôvodnej stavby zostalo zachované presbytérium, veža a severná časť obvodného muriva lode. Novodobé vitrážové okná sú vyhotovené podľa návrhu Vincenta a Viery Hložníkovcov z roku 1951. Vo vestibule kostola sú v stene zabudované epitafy – renesančný epitaf Rafaela Podmanického z roku 1558, neskororenesančné epitafy Žigmunda Balašu a jeho manželky kňažnej Alžbety Zborowskej z obdobia okolo roku 1620 so zlomkami karyatíd.
Pokračovaním po hlavnej ceste smerom do centra mesta, na pravej strane sa nám objaví najstaršia budova v Považskej Bystrici, ktorou je bývalá vila bryndziarskej rodiny Milochovcov z roku 1900, v súčasnosti budova Považskej knižnice. Dňa 19. januára 2000 bola zaradená do zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska.
Na kopci nad mestom vo výške 391 m n.m. sa nachádza kaplnka sv. Heleny z roku 1728. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, za ktorým sa nachádza baroková veža. Kaplnka sa nachádza na modernom sídlisku Rozkvet, napriek tomu je romanticky obklopená lipami, z ktorých jedna má až 250 rokov.
Po návšteve centra mesta sa vydáme do miestnej časti Považskej Bystrice do Považského Podhradia, nad ktorým sa týčia ruiny Považského hradu, postaveného v 13. storočí. Najznámejšími majiteľmi boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Po prvýkrát sa spomína v roku 1316, kedy bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. Po roku 1424 hrad pripadol rodu Podmanickovcov, ktorí patrili k privilegovanej vrstve kopijníkov na Považskom hrade ešte počas vlády Žigmunda Luxemburského. K tomuto miestu sa viaže povesť o krásnej Hedvige a majiteľoch hradu, lúpežných rytieroch Jánovi a Rafaelovi Podmanických. Považský hrad ponúka veľmi pekný, priam očarujúci panoramatický pohľad na Považskú Bystricu. Hrad je prístupný od kostola v Považskom Podhradí po žltej značke. Na južnej strane nezalesneného hradného vrchu sa nachádza jednoposchodový kaštieľ s viacerými vežičkami, vsadený do úbočia tohto vrchu. Na juhovýchodnej strane blízko Váhu sa črtá múrom ohradený väčší kaštieľ.
Z Považského hradu zostupujeme po žltej značke a na križovatke s modrou značkou sa napojíme na túto modrú značku, ktorá nás dovedie do miestnej časti Orlové. V Orlovom navštívime barokový kaštieľ s nádherným parkom. Počiatky histórie orlovského kaštieľa sú úzko späté s dejinami Považského hradu. V roku 1612 dal syn Andreja Balašu, Žigmund, postaviť v obci Orlové na terase za riekou Váh kaštieľ v renesančnom slohu. V roku 1616 vyhorel. V roku 1733 bol prestavaný v barokovom slohu a rozšírený. Arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou s barokovými prvkami. Súčasťou interiéru je kaplnka sv. Jána Nepomuckého umiestnená v ľavom krídle kaštieľa, kde sa konajú pravidelné bohoslužby a svadobné obrady. Na záver prechádzky sa môžeme poprechádzať po nádhernom parku, ktorým je kaštieľ obklopený a v ktorom sa nachádza minizoo.
Materiály poskytla Turistická informačná kancelária Považská Bystrica.