Horolezectvo v oblasti Považskej Bystrice

Vyznávačom športu, ktorí milujú adrenalín, ponúka náš región ideálne podmienky pre horolezectvo. Pokiaľ túžite vidieť svet ako na dlani a milujete pocit z pokorenia skál, určite navštívte oblasť Súľovských vrchov s horolezeckými terénmi v Manínskej, Kostoleckej tiesňave a v Súľovských skalách. Horolezecké oblasti regiónu sú pre svoju výnimočnosť vyhlásené za národné prírodné rezervácie.

Najznámejšie lezecké oblasti:

Manínska tiesňava – geograficky sa radí k Strážovským vrchom, tektonickej jednotke bradlové pásmo. Prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy bolo vytvorené Manínske bradlo rozčlenené na dve časti: Veľký Manín (892 m.n.m.) a Malý Manín (812 m.n.m.). Puklinové priepasti v žlaboch sú tvorené vápencovými bralami.  V tiesňave je studená  a vlhká mikroklíma, ktorá umožňuje liezť aj v letných horúčavách. Naopak lezenie na Malom Maníne je vhodné počas celej jari a jesene.

V oblasti Veľkého Manína je lezenie povolené v tomto období:
Odpočívadlo 1.5. – 31.12.
Skala nad lúčkou 1.5. – 31.12.
Dolná Gotická stena 1.4. – 31.12.
Horná Gotická stena 1.6. – 31.12.
Gastonka 1.4. – 31.12.
Peklo 1.4. – 31.12.
Čiernokňažník a Čertova stena 1.4. – 31.12.
Pekelná stena 1.6. – 31.12.
Posledná 1.6. – 31.12.

V oblasti Malého Manína v období:
Slnečné steny 1.9. – 30.10. max. 4 lezci súčasne
Manínska stráž JV-stena 1.6. – 31.12.
Manínska stráž Z-stena 1.9. – 30.10.
Stratené veže 1.9. – 30.10. max. 4 lezci súčasne
Verdon 1.4. – 31.12.
Ostrá 1.6. – 31.12.

Kostolecká tiesňava – asi 500 m dlhá skalnatá užina budovaná druhohornými vápencami uloženými v prevrátených súvrstviach rozpadajúcich sa časom v rad bralných útvarov. Pravá strana vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom pseudokrasového pôvodu. Bralo vľavo od Kostoleckého dómu označujeme ako kostolecký pilier, záver kaňonu tvoria Kostolecké rebrá s malebným okienkom. Charakterom skaly sa Kostolecká tiesňava líši od ostatných. V niektorých cestách je menej pevná skala. V celej oblasti odporúčame používať rôzne druhy vklínencov.

Bosmany – bralo Bosmany (659 m.n.m.) sa nachádza nad obcou Kostolec. Je budované odolnými druhohornými vápencami, ako aj eocénnymi karbonátovými zlepencami, ktoré pre svoju malú mechanickú odolnosť boli rýchlejšie rozrušované, čím vytvorili terajší dominujúci reliéf jurských vápencových brál. Zo zubatého hrebeňa je jedinečný pohľad na obe tiesňavy, Manínsku i Kostoleckú.

Prečín – približne 4 km za Považskou Bystricou smerom na Rajec sa nachádza obec Prečín. Za obcou po ľavej strane vystupuje z lesa úzky skalný pás, na konci ktorého je skalná veža s dobre viditeľným krížom. Po pravej strane nad cestou vystupuje skalná veža Nepránka. Zaraďujeme ich do súboru Strážovských vrchov. Piesčitý zlepenec bez dostatočného členenia s malou mechanickou odolnosťou poskytuje veľmi namáhavé lezenie po ostrých dierkach v stenách vysokých nie viac ako 20 metrov. Z lezeckého hľadiska Prečínske skaly rozdeľujeme do 8 sektorov:
Severná strana
Mučiareň
Kaňon
Pod Lipou
Veľká stena
Zákutie
Brána
Nepránka
Orientácia v oblasti je jednoduchá, na skale sú napísané všetky názvy ciest.

Domaniža – nachádza sa 12 km od Považskej Bystrice, 4 km za Prečínom. Lezecká oblasť Domaniža patrí k mladším skalkárskym zákutiam Slovenska, jej image, to je predovšetkým zrkadlo myšlienok  súčasných skalolezcov – pohyb po perfektne odistenej borhákmi zlepencovej niekde hrubozrnnej, inde jemnúčkej skale s ementálovými dierami, povedľa zasa spoďákmi či zatúlanými dierkami a samozrejme lišty a stisky tiež nechýbajú. Nakoľko sa tu už v súčasnosti nachádza slušný počet ciest, lezenie v oblasti sa rozčlenilo do niekoľkých menších centier.